Diel 63 Číslo 1 (2026): REHABILITÁCIA

Človeka vnímam ako celok, jednotu tela, duše a ducha. Individuálnu existenciu človeka je možné vidieť v širších súvislostiach s tým, že človeku je možné objasniť, že dnes sa nachádzame v dobe, v ktorej zistíme, že tradičné myslenie v takmer všetkých spoločenských oblastiach je „zastarané“, t.j. prekonané. Hrozí, že doterajšie dejiny človeka skĺznu na cestu predhistórie ľudstva, aby sám človek uvoľnil priestor „novému, zdravie podporujúcemu mysleniu“, novej epoche. V súčasnosti sme svedkami prekonania materialistického myslenia, ktoré tvorilo jadro nehumánnych ideológií včerajška. Čoraz častejšie sa stávame svedkami vzbury proti neraz dogmatickému a autoritatívnemu mysleniu v spoločnosti, neraz pohŕdajúceho ľudstvom. Sledujeme narastajúcu kritiku kauzálno-mechanického obrazu človeka, ako nám ho predstavujú rôzne ideologické smery, školy, prúdy a podobne, ktoré človeka chápu iba ako súhrn jednotlivých orgánov a fyzikálno – chemických procesov, ktoré sa vyjadrujú o „materiáli chorých ľudí“, „súbore pacientov“ a „vyhadzovaní či odstraňovaní orgánov“...