Diel 62 Číslo 3 (2025): REHABILITÁCIA

Humanitárna kríza a potreba naliehavej pomoci

Vojny prinášali vždy tie najväčšie hrôzy a utrpenia. Predovšetkým pre bežných ľudí. Bohužiaľ, prebiehajú stále. I v súčasnosti.

Keďže bojujúce strany potrebovali prirodzene vždy rozvoj čo najefektívnejších bojových technológií, tak vojny paradoxne v mnohých oblastiach, následne nepriamo podporovali aj vývoj  a pokrok ľudskej civilizácie. A to sa týka aj medicíny. I intenzívnejší rozvoj nášho odboru bol spolupodmienený a vynútený následkami vojen. Dodnes čerpáme z pokrokov v oblasti rehabilitácie, ale i chirurgie, anesteziológie, ošetrovateľstva, atď. položených predovšetkým po krymskej a prvej i druhej svetovej vojne. Hrôzy bitiek, ako pri Solferine, podmienili však aj vznik organizácií ako je Červený kríž v roku 1863, ktoré sa dodnes spolupodieľajú na zmiernení utrpenia vojakov i civilistov, aj v tých najťažších chvíľach.

Z pohľadu medicíny je to práve naša špecializácia, zameriavajúca sa čo najkomplexnejšie na človeka, ktorá má najväčšie možnosti upravovať a zmierňovať to, čo vojnové násilie ľuďom spôsobilo. Zranenia, postihnutia, deficity. Akútne, či chronické. Vojakom i civilistom – starcom, ženám, deťom. A práve utrpenie, ktoré zažíva dnes predovšetkým obyvateľstvo v oblasti Gazy, naliehavo podmieňuje potrebu komplexnej liečebnej, psychosociálnej, výchovnej i pracovnej pomoci. Potrebu komplexnej rehabilitácie ich tela, duše i zničených spoločenských vzťahov.

O tejto otázke diskutujeme i v rámci UEMS PRM, ESPRM, i novovznikajúcej UniPRM, ktorá sa bude venovať problematike vzdelávania v našom odbore z pohľadu medzinárodnej spolupráce. V pripravovaných vyhláseniach týchto jednotlivých organizácií, sa podľa doteraz prezentovaných stanovísk, bude vychádzať z etických a humanitárnych princípov našej profesie a špecializácie, zdôrazňujúc všeobecné právo každého človeka na liečbu a rehabilitáciu a neprijateľnosť odmietnutia starostlivosti, alebo potravy, komukoľvek v núdzi. Z týchto princípov vychádza i správa prezidenta významnej celosvetovej organizácie Rehabilitation International prof. Gutenbrunnera z júla 2025, prezentovaná v OSN, kde sa okrem iného uvádza, že je zaznamenaných vyše 2000 úrazov miechy a mozgu, bolo vykonaných vyše 4000 amputácií, pričom celkovo 70% zranených sú ženy a deti. Podľa tejto správy do januára 2024, viac ako 1000 deťom amputovali končatinu, čo priemerne predstavuje 10 amputácii denne. Okrem toho sa konštatuje, že do novembra 2024 bolo zabitých vyše 1000 zdravotníckych pracovníkov, v máji  2025 napr. 39 fyzioterapeutov.

Je súčasne srdce drásajúce vidieť v masovokomunikačných prostriedkoch na celom svete, vystierajúce ruky prosiace o pomoc. O najzákladnejšie potraviny. A následne počuť, že mnohí z tých, ktorí v tlačenici bojovali o tie najbazálnejšie veci potrebné pre život, boli pri tom zastrelení. A veľmi často sa jedná dokonca aj o deti.

Napriek tomu, že medzinárodná snaha o pomoc takto strádajúcim obyvateľom Palestíny je mnohými opatreniami v danej oblasti značne blokovaná, tak nielen jednotlivci, ale ani rôzne humanitárne organizácie nezostávajú pasívne a ľahostajné k tejto humanitárnej katastrofe, akcentovanej dokonca rozvíjajúcim sa hladomorom. O takomto niečom by sa nám v 21. storočí nemalo ani len prisniť.

V snahe aspoň čiastočne zmierniť túto nakceptovateľnú situáciu civilného obyvateľstva, by sme aj my sami, mali hľadať svojim postojom spôsoby, ako pomôcť. Či už ako jednotlivci, alebo špecializované zdravotnícke, osobitne rehabilitačné zariadenia. Radoví, alebo vedúci pracovníci. Dnes, alebo zajtra. Tak ako to intenzívne robíme aj v iných vojnových konfliktoch. Hoci v tejto situácii je to veľmi zložité. O to viac, že tu sa stretávame aj so stavom, že miestni obyvatelia naozaj nemajú čo piť, jesť, sú vyháňaní z jedného miesta na druhé, nemajú sa kde schovať, keďže po ich domoch zostali len ruiny a spúšť, nemajú možnosť primeraného zdravotného ošetrenia a rehabilitácie. Väčšina nemocníc už bola totiž zničené špičkovými vojenskými technológiami.

Žime zmysluplne. Hľadajme spôsoby naliehavej pomoci tým najsužovanejším. Využime pokroky, ktoré nám nepriamo vývoj vojenských technológii dal, na zmiernenie vojnových zverstiev.

Karol Hornáček