ÚČINKY REHABILITÁCIE PRI SYNDRÓME KOLENNEJ PLIKY

Autori

  • J. Bačík Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín
  • M. Malay Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín
  • P. Oravcová Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín

DOI:

https://doi.org/10.61983/lcrh.v61i1.49

Kľúčové slová:

Plika syndróm, Bolesť kolena, Rehabilitácia, Synoviálna membrána, Synoviálne pliky

Abstrakt

Východiská: Akútne či chronické bolesti kolenného kĺbu sú súčasťou ťažkostí mnohých ľudí, bez ohľadu na vek, telesnú aktivitu alebo zamestnanie. Diagnostické postupy zohľadňujú ich štrukturálny aj funkčný charakter, vďaka čomu je následná liečba rýchlejšia, cielenejšia a účinnejšia. Pre jednoduchší liečebný manažment vytvárame tzv. guidelines alebo usmernenia,  ktoré napomáhajú zosumarizovať tie najefektívnejšie spôsoby riešenia zdravotného stavu pacienta.

Cieľ: Hlavným cieľom štúdie bolo zistiť účinnosť kinezioterapie a fyzikálnej terapie pri liečbe syndrómu kolennej pliky. Stanovené boli 3 hypotézy, ktoré sme overovali deskriptívnou štatistikou, Shapiro-Wilkovým testom a McNamarovým χ2 testom.

Súbor: Do štúdie bolo zaradených 40 pacientov (12 žien, 28 mužov) vo veku od 25-34 rokov. Pacienti boli selektovaní do dvoch podskupín s rôznou formou terapie: skupina A zameraná na fyzioterapiu a skupina B zameraná na terapiu s medikamentmi a manuálnymi technikami. Kritériom výberu vzorky bol diagnostikovaný plika syndróm a pacient nesmel preukázať známky iného ochorenia.

Metódy: Pre získanie a spracovanie údajov sme zvolili metódu kvalitatívneho výskumu, ktorá bola realizovaná formou klinických vyšetrení. Štúdia bola realizovaná v zdravotníckom zariadení  RehabMedica s.r.o v Trenčíne. Pacienti boli pred začiatkom a po skončení terapie vyšetrení aspekciou, palpačnými provokačnými testami flexie/extenzie a Hughston plica testom a vizuálnou škálou bolesti (VAS).

Výsledky: Pri obidvoch typoch  terapií dátová analýza potvrdila signifikantné zníženie hodnôt bolesti po ukončení terapie. Ich rozdiel v efektivite terapie a rýchlosti účinku však nebol pri záverečnom meraní štatisticky významný (p = 0,224). Dátová analýza potvrdila signifikantný nárast stupňov flexie kolenného kĺbu u oboch skupín, kde však rozdiel medzi týmito dvomi terapiami pri záverečnom meraní nebol štatisticky významný (p = 0,148). Štatistické výsledky provokačných testov flexie/extenzie (p = 0,007)  a Hughstonovho testu (p = 0,002) preukázali signifikantne zníženie ich pozitivity u obidvoch sledovaných skupín.

Záver: Syndróm kolennej pliky je náročný z hľadiska diagnostiky a liečby z dôvodu nedostatočnej informovanosti a znalosti danej diagnózy fyzioterapeutickou verejnosťou. Rehabilitačný program tvorený komplexnou fyzioterapiou obsahujúcou kinezioterapiu a fyzikálnu liečbu, dokáže zamedziť nezvratným zmenám na synoviálnych štruktúrach a tým predísť operačnému zákroku.

Publikované

20.03.2024

Ako citovať tento článok

Bačík, J., Malay, M., & Oravcová, P. (2024). ÚČINKY REHABILITÁCIE PRI SYNDRÓME KOLENNEJ PLIKY. časopis REHABILITÁCIA, 61(1), 52–61. https://doi.org/10.61983/lcrh.v61i1.49

Číslo

Sekcia

Vedecké a odborné články