Fyzikálna Terapia V Rámci Komplexnej Rehabilitácie Po Operáciách Pre Diskopatiu Driekovej Chrbtice

Abstrakt

Cieľ: Zhodnotiť efektivitu a pozitívny vplyv fyzikálnej terapie v rámci celkovej rehabilitačnej liečby a rekonvalescencie u pacientov po operácii chrbtice pre diskopatiu driekovej oblasti, počas ambulantnej a lôžkovej ústavnej starostlivosti.

Východisko: Práca sa zameriava na objasnenie základných pojmov, vzájomnej súvislosti jednotlivých liečebných metód v rámci komplexnej rehabilitačnej liečby. Kvalita zdravotnej starostlivosti je úzko spojená so zdravím ľudí, a preto sa venujeme problematike z hľadiska kvalitatívnej úrovne poskytovania rehabilitačnej liečby s použitím fyzikálnych metód po operáciách chrbtice, pričom poukazujeme na ich vplyv pôsobiaci na ľudský organizmus.

Súbor: Celkovú skupinu respondentov tvorilo 53 pacientov, z ktorých bolo 24 žien a 29 mužov. Databázu súboru sme rozdelili na vekové kategórie do 50 rokov a nad 50 rokov. Dotazník pozostával zo 16-ich otázok s viacerými možnosťami odpovedí.

Metodika: Pre potreby štatistického výskumu sme na porovnanie skupiny výsledkov použili štatistickú metódu chí-kvadrát test homogenity v kontingenčných tabuľkách a binárnu logistickú regresiu. Na porovnanie hodnôt, v prípade malých počtov, sme použili Fischerov exaktný test. Pracovali sme na hladine významnosti α = 0,05. Pri výskume sme využívali štatistický softvér SPSS 20.

Výsledky: Pacientom, ktorí absolvovali rehabilitáciu pred operáciou, sa bolesti zmiernili. Vnímame pozitívny efekt fyzikálnej terapie vo vzťahu k množstvu užívaných liekov. Zmiernenie bolestí uviedlo 86,7 % pacientov z tých, ktorí absolvovali rehabilitáciu pred operáciou, kým v skupine pacientov, ktorí neabsolvovali rehabilitáciu to bolo 60 %. Vypočítaná pravdepodepodobnosť z logistickej regresie je 0,038, čo je menšie ako nami zvolená hladina významnosti α, teda potvrdili sme štatisticky významný vzťah medzi absolvovaním rehabilitácie pred operáciou a pociťovaním bolesti po rehabilitácii. Dosiahnutá p hodnota z Fisherovho exaktného testu bola p = 0,155, čo je viac, ako zvolená hladina významnosti α. Preukázali sme tiež podstatné zmeny v rámci užívania množstva liekov a absolvovania rehabilitácie pred operáciou. Pacienti, ktorí absolvovali rehabilitáciu pred operačným výkonom uviedli štatisticky významné  (Fisherov test, p = 0,022 < 0,05) zníženie množstva užívaných liekov. Porovaním údajov o zmiernení bolestí pacientov sme dospeli k záveru, že 93,3% pacientov, ktorí absolvovali kúpeľnú liečbu, pociťovalo v tejto súvislosti zmiernenie bolesti, resp. zlepšenie zdravotného stavu, mobility a zvýšenia svalovej sily. Naopak, len 6,7% pacientov nepociťovalo výrazné zlepšenie alebo zmiernenie bolestí. V zmysle uvedeného sme zaznamenali štatistickú významnosť v podiele ukazovateľov s prekročenou medznou hodnotou (p = 0,006). Pri pasívnom prístupe pacientov k liečbe bolo zaznemenané zlepšenie len u 52,6 % pacientov. V zmysle uvedeného sme zaznamenali štatistickú významnosť v podiele ukazovateľov s prekročenou medznou hodnotou (p = 0,001).

Závery: Dospeli sme k záverom, že pacienti majú využívať dostupné formy rehabilitačnej terapie, v rámci konzervatívnej liečby pred operáciou, ako aj bezodkladnú rehabilitačnú starostlivosť po vykonanom zákroku, čo výrazne prispieva k zlepšeniu ich celkového zdravotného stavu.