Využitie Autoreflexného Zapojenia Hlbokého Stabilizačného Systému U Pacientov Po Operácii Lumbálnej Chrbtice (Literárny Prehľad, Vlastné Pozorovanie, Štatistické Vyhodnotenie)

Abstrakt

Cieľ: Cieľom práce bolo  posúdiť využitie autoreflexného zapojenia hlbokého stabilizačného systému  u pacientov po operácii lumbálnej chrbtice.

Východisko: Operácie driekovej chrbtice majú v súčasnosti stúpajúcu tendenciu a umožňujú pacientom zlepšenie celkového stavu, vymiznutie bolesti, zlepšenie pohyblivosti a návrat do bežného života bez invalidizácie. Výsledok operácie závisí nielen od typu operačného výkonu, ale najmä od pooperačnej rehabilitácie, edukácie pacienta k cvičeniu v domácom prostredí a od možnosti absolvovania kvalitnej komplexnej kúpeľnej starostlivosti.

Súbor a metódy: v období od júna 2021 do mája 2022 sme do prieskumu a štatistiky atestačnej práce zaradili 21 pacientov po operáciách driekovej chrbtice. Sledovanú skupinu tvorilo 21 pacientov s vekovým rozmedzím 27 rokov až 70 rokov, z toho 12 mužov, 9 žien, ktorí boli po operácii driekovej chrbtice. Operačné prístupy obsahovali techniky bez stabilizácie alebo so stabilizáciou v driekových segmentoch.  Pacienti, ktorých sme sledovali, boli 5- 12 mesiacov po operácii. Bohužiaľ, počas pandemickej situácie Covid-19 sa situácia skomplikovala uzavretím alebo výrazným obmedzením ambulantne poskytovanej rehabilitačnej liečby, mnohí pacienti neabsolvovali rehabilitačný ambulantný proces a možno pokladať aj to za dôvod potreby operačného riešenia. Všetci sledovaní pacienti mali insuficienciu HSS.

Cvičili 3- 4 krát týždenne počas 4 týždňov. Absolvovali liečebnú hydrokinesioterapiu, skupinové LTV zamerané na posilnenie HSS ale aj neurofacilitačné rehabilitačné techniky ako (Brunkowa, DNS či McKenzie). Prieskum mal prospektívne zameranie.  

Pri funkčnom vyšetrení chrbtice sme použili nasledújúce skúšky: Thomayerova skúška, Schoberova skúška, skúška lateroflexie, skúška sed-stoj, test chôdzou (využívali sme možnosti pracoviska).

Na vyšetrenie subjektívneho vnímania sme použili dotazník vytvorený z dvanástich  otázok, klasický dotazník VAS a upravený dotazník hodnotenia kvality života. Údaje boli následne štatisticky vyhodnotené v overovaných položkách. 

Výsledky z dotazníkov v percentách uvádzame vo vyhodnotení výsledkov našej práce.

Výsledky: Po kúpeľnej liečbe sa stav pacientov výrazne zlepšil vo  všetkých parametroch získaných zo vstupného dotazníka, dotazníka VAS aj  upraveného dotazníka hodnotenia kvality života. Pacienti po cvičení dosiahli zlepšenie výsledkov aj v objektívnych parametroch a meraniach.