Vplyv cielenej perioperačnej rehabilitácie na neuromuskulárne zotavenie po miniinvazívnej hrudníkovej chirurgii: porovnanie UVATS a RATS
DOI:
https://doi.org/10.61983/lcrh.v63i2.160Kľúčové slová:
Hrudníková Chirurgia, Rehabilitácia, Telerehabilitácia, Pľúcna Rehabilitácia, SEMG, m. Serratus Anterior, m. Latissimus Dorsi, Dynamometer, UniVATS, RATS.Abstrakt
Východisko: Miniinvazívne torakochirurgické prístupy predstavujú v súčasnej hrudníkovej chirurgii štandardný spôsob operačnej liečby. Uniportálna videoasistovaná torakoskopia (UVATS) a roboticky asistovaná hrudníková chirurgia (RATS) prinášajú v porovnaní s otvorenými prístupmi nižšiu operačnú traumu, menšiu pooperačnú bolesť, kratšiu hospitalizáciu a rýchlejšiu rekonvalescenciu. Napriek týmto benefitom zostáva oblasť pooperačného funkčného a neuromuskulárneho zotavenia po miniinvazívnej hrudníkovej chirurgii nedostatočne preskúmaná. Osobitne limitované sú údaje o tom, ako jednotlivé operačné prístupy ovplyvňujú funkciu svalov hrudnej steny a aký význam má v tomto procese cielene vedená rehabilitácia. Cieľom tejto štúdie bolo objektívne zhodnotiť a porovnať účinok cielenej rehabilitácie na pooperačné zotavenie po miniinvazívnej hrudníkovej chirurgii, konkrétne po UVATS a RATS, pomocou objektívneho merania svalovej sily a elektrickej aktivity vybraných svalov hrudnej steny. Súčasne bol vyvinutý, štandardizovaný a klinicky implementovaný edukačný a rehabilitačný program.
Metódy: Prospektívna klinická štúdia bola realizovaná na Klinike hrudníkovej chirurgie JLF UK a UN-Martine v rokoch 2024 až 2025. Do štúdie bolo zaradených 25 pacientov operovaných minimálne invazívnym prístupom, z toho 12 pacientov v skupine RATS a 13 pacientov v skupine UVATS. Finálny analyzovaný súbor tvorilo 17 pacientov. V rámci štúdie bol vytvorený a realizovaný štandardizovaný rehabilitačný program pozostávajúci z predoperačnej edukácie, individuálneho sedenia s fyzioterapeutom, inštruktážneho videa, mobilnej aplikácie a jednotného rehabilitačného protokolu. Elektrická aktivita m. serratus anterior a m. latissimus dorsi bola meraná pomocou povrchovej elektromyografie a svalová sila bola hodnotená dynamometrom. Merania sa realizovali pred operáciou(M1), po operácii pred prepustením (M2) a štyri týždne po operácii (M3), na operovanej aj neoperovanej strane. Elektromyografické signály boli spracované a normalizované voči maximálnej voluntárnej kontrakcii príslušného svalu. Na hodnotenie asymetrie svalovej sily medzi operovanou a neoperovanou stranou bol použitý parameter Peak Force %Diff. Štatistické spracovanie zahŕňalo výpočet základných deskriptívnych charakteristík a použitie parametrických alebo neparametrických testov podľa charakteru rozdelenia dát. Hladina štatistickej významnosti bola stanovená na p < 0,05.
Výsledky: V skupine UVATS bol pozorovaný trend skorého funkčného zotavenia v porovnaní so skupinou RATS. Pri hodnotení maximálnej svalovej sily sa v skupine UVATS po prechodnom pooperačnom poklese zaznamenal návrat k predoperačným hodnotám, respektíve ich mierne prekročenie, zatiaľ čo v skupine RATS pretrvával po štyroch týždňoch pooperačný deficit. Najvýraznejšie a štatisticky významné rozdiely boli zistené pri hodnotení laterálnej asymetrie svalovej sily, kde skupina UVATS dosiahla rýchlejší návrat k svalovej symetrii medzi operovanou a neoperovanou stranou. Hodnoty RMS (root mean square, stredná kvadratická hodnota EMG signálu) vykazovali v oboch skupinách pooperačný vzostupný trend, pričom v skupine UVATS bol nárast elektrickej aktivity výraznejší. Na neoperovanej strane bol zaznamenaný nárast hodnôt RMS, čo môže poukazovať na kontralaterálne neuromuskulárne adaptačné mechanizmy. Viaceré sledované trendy však nedosiahli štatistickú významnosť.
Závery: Predkladaná štúdia podporuje význam štruktúrovanej perioperačnej rehabilitácie a prehabilitácie ako integrálnej súčasti modernej torakochirurgickej starostlivosti. Kombinácia miniinvazívneho chirurgického prístupu, objektívneho funkčného hodnotenia pomocou dynamometrie a povrchovej elektromyografie a cielene vedenej rehabilitácie predstavuje perspektívny prístup k optimalizácii skorého pooperačného zotavenia. Získané výsledky naznačujú, že UVATS môže byť v skorom pooperačnom období spojená s lepším profilom neuromuskulárneho zotavenia než RATS, avšak definitívne potvrdenie tohto záveru si vyžaduje ďalší výskum.
Na stiahnutie
Publikované
Ako citovať tento článok
Číslo
Sekcia
Licencia
Licencia (c) 2026 časopis REHABILITÁCIA

Publikované v súlade s: Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike 4.0 International License.
